 Main Page / Poems 

Mare

В кварталах дальних и печальных,
что утром серы и пусты,
где выглядят смешно и жалко
сирень и прочие цветы,

есть дом шестнадцатиэтажный,
у дома тополь или клён
стоит, ненужный и усталый,

в пустое небо устремлён,

стоит под тополем скамейка,
и, лбом уткнувшийся в ладонь,

на ней уснул и видит море

писатель Дима Рябоконь.



Он развязал и выпил водки,
он на хер из дому ушёл,

он захотел уехать к морю,
но до вокзала не дошёл.



Он захотел уехать к морю,

оно — страдания предел.

Проматерился, проревелся
и на скамейке захрапел.



Но море сине-голубое,
оно само к нему пришло
и, утреннее и родное,
заулыбалося светло.

И Дима тоже улыбался.
И, хоть недвижимый лежал,
худой, и лысый, и беззубый,
он прямо к морю побежал.



Бежит и видит человека
на золотом на берегу.

А это я никак до моря
доехать тоже не могу —



уснул, качаясь на качели,
вокруг какие-то кусты
в
кварталах дальних и печальных,
что утром серы и пусты.

Nei quartieri mesti e remoti,
che al mattino sono umidi e vuoti,
dove i lillà e i fiori
paiono buffi e pietosi,

c’è un palazzo di sedici piani,
e là sotto c’è un pioppo,
e un acero inutile e stanco
anela al cielo vuoto;

sotto il pioppo c’è una panchina.
S’era addormentato lì la mattina
a sognare il mare
Dima Rjabokon’, lo scrittore.

Aveva ceduto e bevuto troppo:
voleva partire da solo per andare al mare
e da coglione era uscito fuori,
senza raggiungere la stazione.

Voleva solo partire, andare al mare,
perché è il limite del dolore.
Aveva imprecato e sbraitato quella mattina,
finendo a russare sulla panchina.

Ma il mare blu, l’azzurro mare,
l’aveva raggiunto da solo
e, mattiniero e familiare,
gli aveva sorriso luminoso.

E pure Dima aveva sorriso.
E pur immobile,
magro, calvo, sdentato, supino,
era corso davvero verso il mare turchino.

Correva e vedeva qualcuno sul litorale,
sulla riva d’oro del mare.
Ma sono io, io pure che non
so raggiungere il mare:

sull’altalena dondolavo e mi sono addormentato, dondolavo coi cespugli ai lati.
Nei quartieri mesti e remoti,
che al mattino sono umidi e vuoti.


translated by Laura Salmon

 